Eugen Prochác a Rajmund Kákoni (SK)

Eugen Prochác a Rajmund Kákoni

Duo violončelistu Eugena Procháca a akordeonistu Rajmunda Kákoniho patrí k popredným umeleckým interpretačným telesám a k pravidelným účastníkom medzinárodných festivalov v Európe a vo svete. Dramaturgia albumu Accelerande ponúka ponor do pestrého a kontrastného sveta charakterovo a obsahovo rôznorodých diel, najmä v bloku pôvodných slovenských diel pre violončelo a akordeón.

Slovenský violončelista Eugen Prochác  je absolventom Akadémie múzických umení v Prahe. Neskôr študoval pod vedením takých osobností, akými sú Daniel Šafran, Erling Blondal Bengtsson, Michail Chomicer, Angelica May. Je absolútnym víťazom medzinárodnej súťaže Premio Valentino Bucchi v Ríme a držiteľom Ceny slovenskej hudobnej kritiky.

Ako sólista vystúpil v takmer 40 krajinách štyroch kontinentov. Od roku 1990 je pedagógom na VŠMU v Bratislave. Pôsobil  ako profesor na Academia Nacional Superior de Orquestra v Lisabone a Escola Proffisional v Paredesi.  Pravidelne vyučuje na majstrovských kurzoch v portugalských mestách Porto a Paredes, v Rakúsku, vo Vietname, Thajsku, Indonézii, ako aj na Slovensku.

Nahráva pre domáce i zahraničné rozhlasové i televízne spoločnosti a  vydal viacero CD – napríklad album On Fire s E. Škutovou či  Music for Cello and Harp, ktoré prináša majstrovské skladby impresionistov, ako aj virtuózne barokové sonáty. Nasledujú tituly ako Visions – Slovak Music for Cello and Accordion a album súboru Cellomania, violončelového kvarteta, obidve s výhradne slovenským repertoárom, napísaným priamo pre tieto zoskupenia. Poslednou nahrávacou aktivitou je jeho účasť na albume Nikolaj Nikitin Ensemble with Miroslav Vitouš Tales from My Diary.

Spolupracuje so svetoznámymi osobnosťami akými sú Sofia Gubajdulina, Arto Noras,  En Shao, Giovanni Sollima, Rick Wakeman,  Ken Hensley, Steve Hackett, Miroslav Vitouš, Pavel Steidl, Václav Hudeček a ďalší.  Ako vedúci súboru Pro-mi le bol účastníkom koncertnej svetovej premiéry oktetovej verzie skladby Cello Counterpoint od Steva Reicha. Pravidelne spolupracuje aj s hudobníkmi iných žánrov –  Miroslavom Vitoušom, Mariánom Vargom, Matúšom Jakabčicom, Vladimírom  Mertom, Jankom Lehotským. Aktívne, ako hráč i spolutvorca dramaturgie, sa zúčastnil projektu „Tribute to Freedom“ so svetoznámym spevákom Jonom Andersonom z britskej rockovej legendy Yes.  V pláne je ich spoločné CD s tvorbou Jeana Sibeliusa. Jeho posledným vydaným sólovým titulom je kompletná violončelová tvorba Tadeáša Salvu. Eugen Prochác je zakladateľom a umeleckým riaditeľom medzinárodného Festivalu peknej hudby v Banskej Štiavnici, ako aj Štiavnických letných kurzov.

Rajmund Kákoni v čase svojho etablovania sa na slovenskej interpretačnej scéne priam prelomovo zasiahol do vývoja domácej akordeónovej školy. Po absolvovaní bratislavského konzervatória, kde v rokoch 1965-1971 navštevoval triedu Marty Szőkeovej, ho na základe výnimky Ministerstva školstva prijali na VŠMU v Bratislave, kde sa dovtedy akordeón nevyučoval,  ako prvého vysokoškolského poslucháča v odbore akordeónovej hry v celom bývalom Československu. Štúdium ukončil v r. 1975 Cenou Ministra školstva. Je päťnásobným víťazom medzinárodných akordeónových súťaží: Tage der Harmonika (Klingenthal, Nemecko – 1967, 1970); Trophée mondial de  l ̀accordeón (Riccione, Recanati – Taliansko – 1969, 1975); Grand prix international de  l ̀accordeón (Annecy, Francúzsko – 1974).

Už počas štúdia vyvíjal bohatú koncertnú činnosť doma i v zahraničí (Nemecko, Francúzsko, Rakúsko, Maďarsko, Poľsko, Švédsko, Island, Holandsko, Vietnam, Taliansko, Rusko, Belgicko, Anglicko…), zároveň aktívne pedagogicky pôsobí na Vysokej škole múzických umení v Bratislave. Premiérovo uviedol skladby mnohých slovenských skladateľov (Pavel Zika, Peter Cón, Juraj Hatrík, Milan Novák, Ilja Zeljenka, Jozef Gagér, Juraj Pospíšil, Rudo Pepucha, Ladislav Kupkovič…), z ktorých viaceré mu boli priamo dedikované. Jeho nahrávka skladby Partita giocosa od Juraja Hatríka je historicky prvá akordeónová CD nahrávka na Slovensku. Je pozývaný ako lektor domácich a zahraničných odborných seminárov a taktiež do porôt rôznych akordeónových súťaží.

Pôsobil v  komorných zoskupeniach – s pozaunistom Tiborom Winklerom, neskôr v akordeónovom duu s Borisom Lenkom a od roku 2002 pôsobí v duu  s violončlistom Eugenom Prochácom, s ktorým vydal vo vydavateľstve Diskant  CD album Visions – Slovak Music for Cello and Accordion s výlučne slovenským repertoárom, napísaným priamo pre toto duo. V roku 2008 nahral vo vydavateľstve Diskant sólové CD Accordion monologue so súčasnou slovenskou tvorbou pre akordeón. Odborné kritiky oceňujú Kákoniho iskrivý temperament, výrazovú hĺbku a obdivuhodný technický fond, čo mu umožňuje pohrávať sa s formovaním tónu a vychutnávať farebné detaily pri výstavbe diela. V roku 1990 sa preorientoval z klávesového na gombíkový akordeón (systém bajan).  Pred dvoma rokmi mu  prezident udelil titul profesor.

X